Halloween – pôvod, tradície, súčasnosť

S príchodom októbra znova nastáva magický čas svietiacich tekvíc, strašidiel a tajomna. Toto neobyčajné obdobie vrcholí koncom mesiaca Halloweenom – sviatkom, o ktorom v našich končinách niekedy ešte stále panuje mnoho mýtov, povier a poloprávd. Ak sa chcete dozvedieť ako je tomu v skutočnosti, zbystrite pozornosť a čítajte ďalej. V nasledujúcich riadkoch si totiž predstavíme pôvod, tradície a zvyky, ktoré sa s Halloweenom spájajú.

Odkiaľ sa vzal Halloween?

Aj keď najstarší pôvod Halloweenu zrejme zostane navždy záhadou, medzi odborníkmi dnes existuje široká zhoda, že jeho pôvod siaha až do keltských časov. Teda obdobia pred 2000 až 2500 rokmi, keď veľkú časť Európy obývali kmene Keltov. Ich civilizácia sa vyvíjala na veľkom priestore od Atlantického oceánu až po Karpaty a dala za vznik množstvu zaujímavých zvykov a tradícií.

Bohužiaľ, dnešné znalosti týchto zvykov a tradícii sú značne limitované, pretože Kelti v širšom meradle nepoužívali písmo. O ich vplyve na formovanie Halloweenu vieme z prameňov, ktoré vznikli až v stredovekom Írsku. Teda na mieste, kde keltská kultúra pretrvala najdlhšie a určitým spôsobom sa rozvíjala aj ďalej.

Jedným zo sviatkov, ktorí Kelti slávili bol Samhain – predchodca Halloweenu. V populárnej literatúre sa najčastejšie dočítame, že išlo o niekoľkodňovú oslavu značiacu koniec zberu úrody, počas ktorej Kelti štedro hodovali. Oveľa menej sa už ale spomína temný spirituálny aspekt tohto sviatku. Kelti totiž verili, že v tomto čase sa stenčuje hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych. To je mimochodom jedna z myšlienok, ktorou sa inšpirovala aj moderná halloweenska popkultúra.

Formovanie halloweenskych tradícií

Halloween tak ako ho poznáme dnes sa začal formovať na Britských ostrovoch ako kombinácia viacerých tamojších tradícii. Jednak to boli už spomínaný keltský Samhain, ale rovnako tu boli aj silné kresťanské vplyvy. Napríklad sviatok pamiatky zosnulých či modlenie sa za všetkých čo sú v očistci. Keďže sa v Anglicku a Škotsku počas 16. a 17. storočia uchytil protestantizmus, ktorý očistec považoval za podlý výmysel katolíckej cirkvi, začalo sa veriť, že za mátanie nie sú zodpovedné duše uviaznuté v očistci, ale zlí duchovia, prízraky a rôzne iné mátohy.

Okrem toho, na formovaní halloweenskych tradicíi zohrala nemalú úlohu aj ľudová tvorivosť. Azda najtypickejšou tradíciou, s ktorou prišli bežní ľudia, bolo vyrezávanie lampášika z repy. To sa začalo v Írsku na základe príbehu istého Jacka, ktorý údajne preľstil samotného diabla. Jack nalákal diabla na strom, nakreslil na jeho kmeň kríž, aby diabol nemohol zliezť dolu a následne požadoval, aby jeho duša nikdy nemohla putovať do pekla. To mu aj diabol splnil. Keď však Jack zomrel, tak síce nemohol ísť do pekla, avšak odmietli ho aj v nebi. Jeho duša tak ostala na zemi a mátala ľudí. Na ochranu pred Jackovou zblúdilou dušou si ľudia začali vyrábať lampáše z vyrezávanej repy, ktoré sú v angličtine známe ako Jack-o'-lantern – teda Jackov lampáš. 

Za zmienku určite aj stoja aj tri tradície známe ako guising, mumming souling, ktoré nakoniec dali za vznik modernému zvyku Trick or treat (ten žiaľ nemá slovenský preklad). Podobne ako Kelti, neskorší obyvatelia britských ostrovov verili, že v čase, keď končí obdobie zberu, dochádza k stenčovaniu hranice medzi svetom mŕtvych a svetom živých. Prezliekali sa preto za duchov a navštevovali cudzie domy (guising), pričom na oplátku za nestrašenie im bola ponúknutá odmena najčastejšie v podobe nejakej pochutiny. Niektorí z návštevníkov predvádzali aj amatérske herecké scénky, pri ktorých často znázorňovali boje proti temným bytostiam (mumming). Chudobní a deti pri tejto príležitosti chodili od domu k domu a modlili sa za zosnulých, za čo dostávali keksíky tzv. soul cakes (souling).

Zrod moderného Halloweenu

Samotný názov Halloween je skrátením anglického spojenia All Hallows' Evening, čo vo voľnom preklade znamená predvečer všetkých svätých – teda 31. október. Moderný Halloween, tak ako ho zhruba poznáme dnes, vznikol v Spojených štátoch amerických v priebehu 19. storočia. Práve vtedy tam v masívnych imigračných vlnách prichádzali ľudia z celej Európy, ktorí so sebou prinášali aj svoje tradície. Anglickými a škótskymi prisťahovalcami boli prinesené spomínané tradície guising, mumming a souling, zatiaľ čo tými írskymi vyrezávanie jackových lampášikov. 

Na rozdiel od Európy, však v Spojených štátoch vyrezávanie lampášov z repy fungovalo len krátko. V hojnom počte tu totiž rástli plody, ktoré boli na vyrezávanie vhodnejšie – tekvice. Tie nielenže spĺňali svoj účel, ale ešte k tomu po vyrezaní vyzerali omnoho lepšie než repa. V tej dobe sa už pôvodný význam lampášov, ktorým bolo odháňanie zlomyseľných duchov, postupne vytrácal a namiesto neho nastupoval estetický rozmer. Ľudia už nemali vyrezávaný svietiaci lampášik preto, aby sa tým chránili, ale preto, že sa im to jednoducho páčilo. A práve týmto spôsobom vznikol zvyk svietiacich halloweenskych tekvíc.

Je Halloween americký sviatok?

V rôznych domácich zdrojoch, médiách a všeobecne vo verejnom priestore je Halloween často označovaný za americký sviatok. Je tomu však skutočne tak? Treba povedať, že aj keď moderný Halloween vznikol práve v Spojených štátoch, v súčasnosti sa už slávi v rôznych krajinách sveta. Nejedná sa tak výlučne o americkú záležitosť, ale skôr o popkultúrny fenomén, ktorý sa pozvoľným tempom šíri globálne.

Aj keď by niekto mohol argumentovať, že v Európe a ani inde po svete nie je Halloween uznaným sviatkom, tak treba povedať, že inak tomu nie je ani v samotných Spojených štátoch. Ani tam sa totiž nejedná o oficiálny štátny sviatok. Úrady, školy, obchody aj doprava v tento deň fungujú ako v zvyčajný pracovný deň. Dá sa teda povedať, že Halloween tak ako ho poznáme dnes, je sviatok z hľadiska pôvodu americký, avšak z hľadiska jeho slávenia nielen americký, ale v určitom slova zmysle aj svetový.

Ako tomu bolo v našich končinách?

Stredná Európa a teda aj územie, na ktorom neskôr vzniklo Slovensko, má bohatú históriu aj čo sa týka rôznych sviatkov. Ak sa pozrieme dostatočne ďaleko do minulosti, tak zistíme, že niektoré zvyky, ktoré sa spájali so slávením sviatku Pamiatky zosnulých sa až veľmi nápadne ponášajú na zvyky, ktoré sú spájané s Halloweenom.

Napríklad tradícia vyrezávanie svetlonosa – teda lampášu vyrábaného z rôznych prírodných materiálov – pripomína práve halloweenske tekvice. Naši predkovia verili, že v predvečer sviatku všetkých svätých vonku strašia zlí duchovia a preto ak sa vydali na cestu za tmy, zobrali si so sebou na ochranu aj svetlonosa. Najčastejšie ho používali vtedy, keď sa vracali z návštevy cintorína.

Aj keď sa svetlonos ponášal na vyrezávané tekvice, ani zďaleka nešlo o halloweensku tradíciu v pravom slova zmysle. Slávenie moderného Halloweenu k nám totiž dorazilo len pomerne nedávno. Zatiaľ čo do krajín západnej Európy sa tento sviatok pozvoľna šíril počas druhej polovice 20. storočia, u nás tomu bránila komunistická cenzúra. Na Slovensku tak Halloween väčšiu popularitu začal naberať až od 90. rokov.

Najčastejšie halloweenske zvyky

Halloween je slávený každý rok 31. októbra. S jeho slávením sa spájajú rôzne zvyky, napríklad:

• Vyrezávanie tekvíc a iných svetlonosov
• Zdobenie príbytkov strašidelnými dekoráciami
• Príprava a konzumácia tekvicových jedál a nápojov
• Konzumácia sladkostí a pochutín, ktoré pripomínajú chrobáky či časti ľudského tela
• Rôzne halloweenske fóry, ktorých cieľom je vystrašiť druhých ľudí
• Rozprávanie strašidelných historiek
• Pozeranie hororových seriálov a filmov
• Hranie strašidelných počítačových hier
• Hranie tzv. únikových hier v skutočnom svete
• Trick or Treat
• Halloweenske karnevaly pre deti
• Halloweenske večierky a párty

A čo vy? Ako slávite Halloween? Dajte nám vedieť v komentároch!