Aj jesenné dekorácie majú svoje príbehy

Napríklad Starí Gréci rozoznávali len tri ročné obdobia. Jeseň sa u nich totiž do veľkej miery prekrývala so zimou. Začiatok tohto dlhého pochmúrneho obdobia symbolizovala cornucopia – roh hojnosti, naplnený dozretou úrodou. Zaujímavosťou je, že ako jesenná dekorácia sa vyyktuje aj dnes. Vychytený je hlavne v USA, kde ho napĺňajú na Deň vďakyvzdania.

Gréci nakoniec začali rozoznávať jeseň od zimy pravdepodobne až v 4. storočí nášho letopočtu. Toto rozlišovanie sa postupne počas neskorej antiky a stredoveku uchytilo aj u iných okolitých národov. Bola tak položená tradícia štyroch rozdielnych ročných období.

Cornucopia alebo aj roh hojnosti pochádza z antického Grécka a má za sebou niekoľkotisícročnú tradíciu. Jeho pôvodná náboženská funkcia sa však postupne vytratila a dnes už slúži predovšetkým na dekoračné účely.

Tekvice – najpopulárnejšie jesenné dekorácie

Vo vtedajšej Európe neboli známe ani v súčasnosti najpopulárnejšie jesenné dekorácie – tekvice. Tie totiž majú pôvod v Severnej Amerike, odkiaľ ich moreplavci doviezli až začiatkom 16. storočia spolu s mnohými ďalšími plodinami. Zvyk vyrezávať tekvice sa rozšíril naprieč starým kontinentom až v 19. storočí.

Tekvica prišla do Európy až po objavení Ameriky. Spoločne s ňou prišli aj iné plodiny, ktoré si dnes dávame do súvisu s jeseňou, napríklad kukurica.

Výnimkou nebolo ani neskoršie územie Slovenska. Tu nadviazalo na staršiu tradíciu nosenia svetiel, ktorých úlohou bolo osvetlovať ľudom cestu domov z návštevy hrobov v predvečer Dňa všetkých svätých a chrániť ich pred zlými duchmi a strigami. Tekvice sa používali preto lebo boli trvácne. Nešlo však o tekvicové „strašiaky“ v dnešnom slova zmysle, ale najčastejšie o vydlabané tekvice, do ktorých sa vložila sviečka a svetlo prenikalo cez ich tenké steny.

Naproti tomu, slávenie moderného halloweenu spolu s jeho stradšielnými dekoráciami k nám prišlo len nedávno. Zatiaľ, čo v USA sa pod vplyvom írskej a škótskej imigrácie, tento pôvodom keltský sviatok, dočkal masového rozšírenia už začiatkom 20. storočia, u nás sa pozvoľne šíri až od 90. rokov.

Dekoračné tekvice s tvárami patria neodmysliteľne k modernému sláveniu halloweenu. Nebolo tomu tak však od nepamäti. Je to totiž zvyk, ktorý sa väčšej miere presadil až v priebehu 20. storočia. Na Slovensku sa udomácňuje dodnes.

„Jesenné zvieratá“ – ježkovia a veveričky

Za typický jesenné sa už dlhú dobu považujú aj niektoré zvieratá – predovšetkým ježkovia a veveričky. Niežeby sa tieto zvieratá objavovali výlučne na jeseň, avšak od prírody má toto ročné obdobie pre obe veľký význam. Ten si ľudia všimli už dávno a postupom času ho výrazne prikrášlili a zidealizovali. V kolektívnej pamäti, tak vznikol obraz akýchsi „jesenných zvierat“.

Dekorační ježkovia sú pokladaní za jesenné dekorácie práve pre frekventovaný výskyt ich živých náprotivkov od augusta do novembra. Ježkovia si totiž v tomto období musia vytvoriť dostatočné tukové zásoby, aby prežili nadchádzajúcu zimu a tak vyrážajú hľadať potravu. Nie sú to však jablká ani iné druhy ovocia, s ktorými sú mylne zobrazovaní, ale najmä hmyz, semienka, korienky a huby.

Ježkovia sú už od stredoveku nesprávne zobrazovaní s ovocím, ktoré si odnášajú na svojich pichlavých chrbtoch. Avšak nielenže ho bežne nekonzumujú, ale v skutočnosti im takéto zapichnutie môže vážne uškodiť. Dekorační ježkovia s ovocím na chrbte sú tak klamalivým zobrazením skutočných ježkov (zdroj obrázka: Rochesterský bestiár, 13. –14. storočie)

S dekoračnými veveričkami je to podobne ako s ježkami. Živé veveričky sú na jeseň viac na očiach, pretože hromadia zásoby na zimu. Narozdiel od ježkov sa skutočne živia plodmi, s ktorými sú najčastejšie vyobrazené – teda orechmi a žaluďmi. Niektoré druhy veveričiek sú naviac aktívne aj počas zimy, takže vôbec nie je chybou, ak sa použijú aj ako zimné dekorácie.

Samozrejme ježkami a veveričkami to nekončí. Okrem nich sú ako typické či aspoň prevažne jesenné zvieracie dekorácie vnímané aj líšky, bobry, diviaky, jelene a sovy.

Strigy, bosorky, čarodejnice…

Strigy, bosorky a čarodejnice sa v porovnaní s predošlými dekoráciami rozšírili porovnateľne neskôr. Dôvod tohto oneskorenia je prostý. V minulosti, najmä v rannom novoveku, boli údajné čarodejnice vnímané veľmi negatívne. Čarodejníctvo bolo dokonca ťažkým zločinom, za ktorý sa trestalo smrťou.

Aj keď v 18. storočí došlo k zrušeniu krutých trestov, ľudia ešte dlho potom verili rôznym poverám. Nuž, a keďže strigy zostávali v ľudovej predstavivosti považované aj naďalej za služobnice diablove, len málokto mal guráž vystaviť si ich imitácie vo svojom obydlí.

Dekoračná striga, ako tá na obrázku, by ešte niekoľko desaťročí dozadu mohla budiť nevôlu.

Zmeny v myslení sa diali len pozvoľne a strigy sa tak mohli zaradiť k široko akceptovaným dekoráciám až v 20. storočí. Paradoxne, pomohla im k tomu ich strašidelnosť a mystická svojráznosť. Vďaka nej sa stali mimoriadne obľúbené práve na jeseň, špeciálne na halloween.

Dnes už dekoračné strigy nevyvolávajú takmer žiadne kontroverzie. Niektorí ich priaznivci ich vystavujú nielen počas septembra a októbra spolu s ostatnými jesennými dekoráciami, ale dokonca ich nechávajú vystavené až do Lucie (13. decembra). Podľa ľudových povier sa totiž práve vtedy bosorky schádzali na krížnych cestách a spriadali svoje nekalé plány.

Chcete sa poobzerať po pekných a originálnych jesenných dekoráciách?

Pokračujte kliknutím na tento odkaz.