Aj veľkonočné dekorácie majú svoje príbehy

Každoročne ako sa blíži jar, vo výkladoch obchodov sa objavujú zajace, sliepky, kačky a maľované vajíčka. Tieto zaujímavé predmety dokážu príjemne okrášliť domácnosť a priniesť do nej energickú jarnú atmosféru. Vedeli ste však, že nie všetky z nich si ľudia vždy spájali s Veľkou nocou? Keď sa pozrieme naspäť do minulosti, tak zistíme, že aj veľkonočné dekorácie majú svoje zaujímavé príbehy.

Zajac – symbol jari

Aj keď Veľká noc je kresťanským sviatkom, v Biblii nenájdete žiadne pasáže o zajacovi so zamatovo hebkou srsťou a dlhými ušami. Napriek tomu je zajac už veľmi dlhú dobu najpopulárnejšou veľkonočnou dekoráciou. Ako je to vôbec možné?

Blízky zvierací príbuzný zajaca - králik - bol pôvodne považovaný za symbol jari u germánskych kmeňov, ktoré obývali severozápadnú Európu. Keď sa v prvých storočiach nášho letopočtu do tohto priestoru rozšírilo kresťanstvo, tento symbol aj napriek potláčaniu pohanstva nevymizol a bol ďalej zachovaný v ľudovej kultúre. Aj keď priame dôkazy chýbajú, predpokladá sa, že v priebehu stredoveku začala predstava králika ako germánskeho symbolu jari splývať s anticko-kresťanskou predstavou králika ako symbolu plodnosti a nevinnosti.

Prvé písomné záznamy o veľkonočnom králikovi sa objavujú až na konci 17. storočia v Nemecku. Medzi tamojšími luteránmi vznikla tradícia obdarovať na Veľkú noc deti, ktoré sa počas roka správali dobre. Keďže dospelí nechceli pred svojimi ratolesťami priznať, že darčeky sú od nich, deťom vysvetľovali, že košíky s vajíčkami, sladkosťami a niekedy aj s hračkami im priniesli králiky. 

Z Nemecka sa postupne táto tradícia šírila do okolitých krajín. Králik bol pritom čoraz viac zamieňaný so zajacom. V 19. storočí už boli takmer naprieč celou Európou rozšírené pohľadnice, hračky a knihy s veľkonočnými králikmi a zajacmi. Veľkonočný zajac následne získal veľkú popularitu aj v Spojených štátoch a ďalších krajinách, ktoré založili európski vysťahovalci. 

Pestrofarebné vajíčka

S veľkonočnými vajíčkami je to tak trochu podobne ako so zajacmi. Vajce pôvodne predstavovalo pohanský symbol príchodu jari, ktoré neskôr prevzali kresťania. Aj keď písomné zdroje chýbajú, staré ikonomaľby nám napovedajú, že vajce bolo kresťanským symbolom znovuzrodenia už od prvého storočia nášho letopočtu. Vtedy ale ešte ľudia vajíčka nemaľovali a ani si ich nespájali s Veľkou nocou.

A ako sme sa dopracovali k dnešným okrasným pestrofarebným vajíčkam? Niektoré historické zdroje hovoria, že táto veľkonočná tradícia sa objavila v stredovekej Európe počas 13. storočia. To prečo s tým ľudia začali, s istotou nevieme. Podľa najrozšírenejšieho vysvetlenia boli vajcia jedným zo zakázaných jedál počas predveľkonočného pôstu a naši predkovia ich zdobili preto, aby tým oslávili koniec tohto obdobia.

Ďalšia história maľovaných vajíčok je podobná tej, ktorou si prešiel veľkonočný zajac. Z Európy sa následne rozšírili do Spojených štátov a zvyšku kresťanského sveta. Keďže sa medzi ľuďmi tešili veľkej obľube, avšak nie vždy sa ich každému chcelo maľovať, s postupom času sa stali komerčnou záležitosťou a začali sa objavovať aj v obchodoch. Aj vďaka tomu dnes patria medzi jedny z najpopulárnejších veľkonočných dekorácií.

Veľkonočná ovečka

Na rozdiel od zajacov a maľovaných vajíčok, symbol veľkonočnej ovce nemá pohanské korene. V skutočnosti ide o symboliku, ktorej pôvod siaha do starovekého Izraela. Práve tam totiž vznikla tradícia oslavovania Paschi – teda pripomínania si židovského exodu a oslobodenia z egyptského otroctva. Pri tejto príležitosti každá židovská rodina obetovala svojmu bohu Jahvemu jedno jahňa.

Keď Ježiš napriek svojej nevine zomrel na kríži a podstúpil tak obetu za hriechy všetkých ľudí, jahňa sa stalo kresťanským symbolom jeho obety a vo všeobecnosti čistoty, nepoškvrnenosti a nevinnosti. A keďže podľa tradície vstal Ježiš z mŕtvych na veľkonočnú nedeľu, kresťania si jahňa začali spájať práve s veľkonočnými sviatkami.

Historické pramene potvrdzujú, že táto predstava sa šírila medzi kresťanmi aj počas ďalších storočí. Napríklad v 7. storočí spísali benediktínski mnísi modlitbu, v ktorej prosia o požehnanie pre jahňatá. O dve storočia na to si veľkonočný symbol jahňaťa osvojila aj katolícka cirkev. Pápeži vtedy zaviedli zvyk, podľa ktorého bolo pečené jahňa servírované ako jedno z jedál veľkonočnej večere.

A ako sa zo symbolu jahňaťa stala dnešná veľkonočná ovečka? Výmena či voľné zamieňanie týchto dvoch symbolov je historicky pomerne čerstvou záležitosťou. Predtým malo náboženstvo veľký vplyv na život ľudí a podľa cirkvi ovca (na rozdiel od jahňaťa) nereprezentovala čistotu a nepoškvrnenosť. To, že si dnes môžete v obchode kúpiť dekoračnú ovečku je teda dôsledkom postupného šírenia sekularizmu, ktoré sa udialo najmä v priebehu 19. a 20. storočia.