Príbeh levandule – neobyčajná rastlina vo víre času

Pravidelne začiatkom júna sa polia v Provensálsku ponárajú do magickej fialovej farby. Nie náhodou si ľudia tento juhofrancúzsky región spájajú práve s rastlinou, ktorá to má na svedomí – levanduľou. Málokto však už vie, že tam ani zďaleka nesiaha jej pôvod. V totmo článku sa preto pozrieme na príbeh levandule – odkiaľ prišla, kde všade sa pestovala, načo ju ľudia používali a nakoniec aj to, ako nadobudla dnešnú popularitu.

Levanduľa v najstarších časoch

V súčasnosti levanduľa predsatvuje celý rod rastlín, ktorý zahŕňa 45 druhov a celkovo asi 450 rôznych odrôd. Aj keď ide o rastlinu, ktorá sa vyvinula v Eurázii, jej pôvod nie je dodnes celkom objasnený. Niektorí výskumníci považujú za jej rodisko dnešné úzremie Iránu, iní zas širšiu oblasť, ktorá zahŕňa aj Irak, Turecko a Sýriu. S určitosťou teda nie je známe, kde presne príbeh levandule započal.

Nech už je to akokoľvek, z archeologických nálezov vysvlitlo, že levanduľu poznali už starí Egypťania. Tí ju používali ako prísadu do vonných olejov či balzamovacej masti. Keďže levanduľa bola vtedy ešte veľmi vzácna, jej používanie bolo vyhradené len pre kráľovskú rodinu a vysokých hodnostárov.

Zo starovekých písomností sa ďalej dozvedáme, že v období pred 2500 rokmi levanduľa kvitla už na území východného stredomoria, Blízkeho východu a taktiež v niektorých častiach Indie. V tých časoch už s ňou boli dobre zoznámení aj starí Gréci, ktorí obdivovali jej vôňu a pripisovali jej liečivé účinky.

Príbeh levandule pokračoval v časoch Rímskej ríše. Vtedy sa táto rastlina šírila ďalej smerom na západ a na sever. Na prelome letopočtov sa už pestovala okolo celého Stredozemného mora a Rimania pre ňu nachádzali široké využitie. Okrem medicíny ju používali napríklad pri náboženských obradoch, na osviežovanie vzduchu či ako prísadu do vody vo verejných kupeľoch. Zaujímavosťou je, že približne pol kila levandule stálo 100 denárov, čo vtedy predstavovalo mesačnú mzdu pracovníka v poľnohospodárstve.

Levanduľa sa tešila mimoriadnej obľube naprieč celou Rímskou ríšou. V 1. storočí nášho letopočtu sa z južných častí ríše dostala dokonca až do ďalekej Británie.

Za pozornosť stojí aj to, že názov levanduľa má svôj pôvod vo vtedajšom najpoužívanejšom jazyku – latinčine. Konkrétne zo slova lavare, ktoré znamená umývať sa. Neskôr sa tento názov v mierne pozmenených podobách udomácnil vo väčšine európskych jazykoch. Napríklad v taliančine, španielčine či ruštine je to lavanda, zatiaľ čo v nemčine a holandštine lavendel a v angličtine lavender.

Levnanduľa v stredoveku

S úpadkom Rímskej ríše došlo aj k útlmu pestovania levandule a používania produktov, ktoré sa z nej vyrábali. V rannom stredoveku však pokračovali v tradícii pestovania levandule kresťanskí mnísi. Tí sa o jej účinkoch dozvedali z antických rukopisov, ktoré prepisovali. Z historických pramenňov vieme, že ju spolu s ďalšími bylinkami, ktoré považovali za liečivé, vysádzali v kláštorných záhradách.

V priebehu stredoveku dochádzalo k oživovaniu záujmu o levanduľu len postupne. V 12. storočí o jej liečivých účinkoch písala jedna z najvýznamnejších dobových liečiteliek – Hildegarda z Bingenu. Tá levanduľu považovala za nielen zdraviu prospešnú, ale naviac aj vhodnú na tlmenie niektorých vnútorných bolestí. Pre zachovanie zdravia dokonca odporúčala pravidelné pitie levanduľového vína.

Počas vrcholného a neskorého stredoveku našla levanduľa ďalší významný spôsob využitia. Súčasníci si totiž všimli, že jej vôňa odpudzuje mnohé druhy hmyzu a tak netrvalo dlho a šľachta ju začala používať na dezinsekciu svojich hradov. V tomto období sa taktiež začala umiestňovať v blízkosti šatstva a posteľnej bielizne s cieľom chrániť ich pred molami a inými škodcami.

Príbeh levandule pokračoval v záhradách stredovekých kláštorov. Azda najznámejšia z nich sa nachádza pri provensálskom kláštore Sénanquesa, ktorého história siaha do polovice 12. storočia. V tej dobe už malo kláštorné pestovanie levandule viac ako poltisícročnú tradíciu.

Na ceste k súčasnosti

Pestovanie levandule zaznamenalo nevídaný rozmach v tudorovskom Anglicku. Kráľ Henrich VII. totiž v roku 1542 zrušil tamojšie kláštory a tak sa pestovanie fialovej rastliny presunulo do záhrad. Čoskoro na to miestni obyvatelia prišli na to, že po zmiešaní s včelým voskom sa z nej dá vyrobiť veľmi dobré leštidlo na nábytok.

V 17. storočí sa levanduľa prvýkrát dostala do Severnej Ameriky. Aj keď prvotné záznamy informujú, že na východnom pobreží pre ňu nebola vhodná klíma, napokon sa ju podarilo udomácniť aj tam. V priebehu času sa tak rozšírilia naprieč celým územím dnešných Spojených štátov, Mexika a dokonca zavítala aj do južných častí Kanady.

Morové epidémie, ktoré v tom čase zúrili v Európe, predstavovali pre príbeh levandule ďalší významný míľník. Jej zväzok sa totiž nosil na každom zápästí ako ochrana proti šíriacej sa nákaze. Aj keď sa dnes môže táto praktika zdať čudná či dokonca vtipná, vtedy mohla byť skutočne jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie. Ako sa totiž ukázalo, levanduľa dokáže účinne odplašovať mušky – hlavné prenášateľky morovej nákazy.

Počas 19. storočia sa levanduľa stala ešte viac populárnou než kedykoľvek predtým. Anglicko viktoriánskej éry sa stalo najväčším svetovým producentom levanduľových produktov a vyvážalo ich aj ďaleko za svoje hranice. Veľkej obľube sa fialová rastlina tešila predovšetkým u dám z vyššej spoločnosti, ktoré ju spotrebúvali vo veľkom množstve – či už v podobe parfémov, osviežovačov vzduchu alebo na dekoračné účely.

Počas 19. storočia ešte neboli levanduľové produkty tak široko dostupné ako dnes. Levanduľové parfémy a malé voňavé vrecká boli preto v tom čase používané najmä ženami z vyšších spoločenských vrsitev.

Ako však ubiehal čas a 19. storočie sa blížilo ku svojmu záveru, levanduľa sa postupne stávala rastlinou, ktorej vôňa a vzhľad sa čoraz viac spájali so starou generáciou. Naviac, s nástupom modernej vedy dochádzalo, podobne ako u mnohých iných bylín, k pozvoľnému upúštaniu od jej používania na medicínske účely. Nahrádzaná bola rôznymi liečivami, ktoré vo veľkom produkoval farmaceutický priemysel. To nakoniec prispelo k tomu, že na prelome 19. a 20. storočia jej popularita výrazne poklesla.

Levanduľa dnes

V roku 1910 francúzsky chemik Rene Gattefosse experimentálne potvrdil, že levanduľa má hojivé a antiseptické účinky. V nazeraní verejnosti na levanduľu to znamenalo veľký prielom. Zatiaľ čo dovtedy bolo tvrdenia o jej liečivosti založené skôr na intuiícii, odvtedy sa považujú za vedecky podložené. Tento objav tak vo svojich dôsledkoch napomohol nielen k obnoveniu záujmu o levanduľu, ale aj k neskoršiemu nadobudnutiu jej širokej popularity, ktorá trvá prakticky dodnes.

Aj keď v súčasnosti sa levanduľa používa v medicíne len zriedka, jej využitie v iných oblastiach je veľmi široké. Na prvý pohľad sa to síce nemusí zdať, ale levanduľa sa stala súčasťou nášho každodenného života. Nestretávame sa s ňou už len pri tradičných levanduľových výrobkoch ako sú vína, oleje, mydlá alebo osviežovače vzduchu, ale čoraz častejšie sa objavuje aj v nových, často nečakaných podobách – napríklad ako príchuť čokolády, čaju či limonády.

Levanduľové sviečky majú vo svete dlhú tradíciu. Pôvodne boli cenenné hlavne preto, že dokázali účinne odplašovať hmyz, dnes sú naviac považované aj za štýlový doplnok do domácnosti.

V posledných rokoch sme navyše mohli pozorovať takpovediac zrod nového levanduľového nadšenia, ktorý bol spojený s oživením záujmu o štýl Vintage. Ten sa totiž, okrem iného, inšpiruje práve Provensálskom a levanduľovými motívmi. Na pultoch obochodov sa vďaka tomu objavili v hojnom počte bytové doplnky a dekoračné predmety s touto úžasnou rastlinou.

Záverom možno dodať, že príbeh levandule sa súčanosťou rozhodne nekončí. Ak o ňu ľudia nestratia záujem a bude populárna ako doteraz, čaká ju veľmi zaujímavá budúcnosť. Akým spôsobom sa tento príbeh bude ďalej vyvíjať, však s určitosťou ukáže až čas.

Páčil sa vám náš článok o dejinách levandule a chceli by sa poobzerať po produktoch z tej rastliny?

Pokračujte kliknutím na tento odkaz.