10 zaujímavých faktov o lete

list Im: Letné inšpirácie

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, leto je časť roka, ktorá ukrýva množstvo tajomstiev. Ak sa o nich chcete dozvedieť viac, tak ste na správnom mieste. Pripravili sme pre vás totiž 10 zaujímavých faktov, ktoré vám rozšíria obzory o tomto ročnom období. O niektorých možno už viete, iné vás však môžu prekvapiť či dokonca šokovať.


Fakt č. 1: Leto nemá pevný dátum začiatku

Za začiatok astronomického leta je považovaný letný slnovrat. Je to okamih, keď je severný pól zemskej osi najviac naklonený k slnku. Pre bežného pozorovateľa ide o moment, keď sa slnko na oblohe zdanlivo najviac vzdiali od rovníka smerom na sever a začína svoju cestu späť. Zaujímavosťou je to, že letný slnovrat a teda aj začiatok leta nemá v súčasnosti pevný dátum a môže pripadnúť na 20. až 22. júna. Dôvodom prečo je to tak, je skutočnosť, že náš kalendár nie je dokonale zosynchornizovaný s rotáciou zeme okolo vlastnej osi.

Otáznik v piesku


Fakt č. 2: V lete nie je zem najbližšie ku slnku

Na základe intuície by si človek mohol myslieť, že práve v lete bude naša planéta najbližšie k svojej hviezde. Opak je ale pravdou. Najbližšie k slnku sa totiž zem nachádza v zime - začiatkom januára, keď je od slnka vzdialená viac ako 147 miliónov kilometrov. Naopak najďalej sa nachádza práve v lete – začiatkom júla, keď je vzdialená viac než 152 miliónov kilometrov.

Prečo je teda leto najteplejším ročným obdobím aj napriek tomu, že zem je v tomto období najďalej od slnka? Dôvodom je vychýlenie zemskej osi o približne 23,5° a z toho plynúca skutočnosť, že práve v lete dopadne na severnú pologuľu viac svetelných lúčov než v zime. Na južnej pologuli je to pochopiteľne opačne. Napríklad v takej Austrálii trvá leto od decembra do marca.

Letný slnovrat


Fakt č. 3: Ľudia sú cez leto šťastnejší

V roku 2011 bola v prestížnom vedeckom časopise Science vydaná štúdia, z ktorej vyplýva, že ľudia sú cez leto cítia šťastnejšie než v iných častiach roka. Výskumníci počas dvoch rokoch zanalyzovali viac než 2,4 milióna príspevkov na sociálnej siete Twitter. Na základe toho zistili, že v čase, keď je viac denného svetla, ľudia píšu v priemere viac pozitívne ladených príspevkov.

Ľudia sú cez leto šťastnejší


Fakt č. 4: Najviac ľudí oslavuje narodeniny cez leto

Vo svete aj na Slovensku oslavuje najviac ľudi narodeniny koncom leta. Súvisí to samozrejme so skutočnosťou, že v júli, auguste a septembri sa rodí najviac detí. Zaujímavosťou je to, že aj keď celkovo najviac ľudí ma narodeniny práve v auguste, najčastejšie dni narodenín nájdeme v septembri. Rekordérom je v tomto smere 16. september.

Ak má teda niekto z vašich blízkych alebo známych narodeniny cez leto, nezabudnite mu kúpiť nejaký pekný darček.

Narodeniny v lete


Fakt č. 5: Ľudia sa menej venujú svojej domácnosti

Leto je taktiež časom, keď sa ľudia najčastejšie zdržiavajú mimo svojich domácností. Zvyčajne sa totiž venujú záhrade, chodia do prírody, na výlety a na dovolenky. Nie je preto ani divu, že spomedzi všetkých ročných období, práve v lete ľudia najmenej nakupujú bytové doplnky či sezónne dekorácie a najmenej sa venujú výzdobe svojch domácnosti.

Na túto každoročnú situáciu sa už naučili reagovať aj vynaliezaví obchodníci, ktorí cez leto často výrazne znižujú ceny a ponúkajú jeden letný výpredaj za druhým. Ľudia, ktorí sledujú výpredaje a nakupujú v tomto období tak dokážu často ušetriť nemalé sumy.

Letná domácnosť


Fakt č. 6: Kiná dosahujú najvyššiu návštevnosť

Filmové štúdia každoročne planujú uvedenie svojich najväčších trhákov na koniec jari alebo začiatok leta. Už dávno si totiž všimli, že ľudia najčastejšie navštevú kiná práve cez leto. Nie je preto náhoda, že v tomto období mala premiéru veľká časť najúspešnejších filmov ako napríklad E.T, Čeluste, Jurský svet, niektoré diely Star Wars či Avengers.


Fakt č. 7: Niektoré budovy sú vyššie

Aj keď je tomu ťažké uveriť, vďaka vyšším teplotám niektoré budovy počas leta narastú o niekoľko centimetrov. Budovy, ktoré sú z ocele ale aj iných podobných kovov majú totiž pôsobením tepla tendenciu expandovať. Napríklad svetoznáma Eiffelova veža v Paríž, ktorá dosahuje 324 metrov, tak v lete narastie v priemere až o 15 centimetrov. 

Eiffelova veža v lete


Fakt č. 8: V lete je najviac búrok

V našich zemepisných končinách je leto zďaleka najbúrlivejšie ročné obdobie. Podľa údajov Slovenského hydrometerologického ústavu sú u nás búrky bežné od apríla do septembra, avšak najvačšia časť z nich sa vyskytne počas júna, júla a augusta. Ich príčinou je teplý a vlhký vzduch blízko zemského povrchu, ktorý následne stúpa smerom nahor do vyšších vrstiev atmosféry, kde sa skvapalňuje.

Letná búrka


Fakt č. 9: Nad severným pólom slnko nezapadá

V čase od jarnej do jesennej rovnodennosti trvá na severnom póle tzv. polárny deň. Ak by ste sa nachádzali priamo na severnom póle, tak by ste si všimli, že slnko tu skutočne nezapadne za horiont až po dobu pol roka. Smerom na juh sa táto doba samozrejme skracuje. Na úrovni polárnej kružnice trvá polárny deň už iba 24 hodín.

Polárny deň


Fakt č. 10 : V dejinách sa už vyskytli aj roky, keď leto neprišlo

Aj keď to môže byť prekvapivé, v dejinách sa vyskytli aj roky, keď leto jednoducho neprišlo. Z historických prameňov vieme hneď o dvoch prípadoch roku bez leta, ktoré sa udiali počas trvania nášho letopočtu. Prvým bol rok 536, keď podľa dobových správ bola v Európe taká zima, že nedozrela úroda, zatiaľ čo v Číne počas augusta dokonca snežilo. Dnes sa vedci zhodujú, že dôvodom bola gigantická erupcia sopky, ktorá vymrštila do atmosféry obrovské množstvo prachu, zabránila prenikaniu svetelných lúčov a spôsobila tak vulkanickú zimu.

Podobný scenár sa opakoval aj začiatkom 19. storočia. Výbuch sopky Tambora v Indonézii v roku 1815 vyniesol do atmosféry veľké množstvo sopečného prachu. Do Európy sa následky tohto výbuchu dostavili na ďalší rok. Počas leta sa často objavovala popolová hmla, padal ľadový dážď a niekde dokonca aj sneh. V dôsledku chladu a výkyvov počasia úroda nedozrela a mnohé krajiny upadli do hladomoru. Aby toho nebolo málo, pre zlú výživu obyvateľstva sa šírili nebezpečné choroby ako týfus či cholera. Nemožno sa preto čudovať, že rok 1816 sa zapísal do dejín ako rok bez leta.

1816 – rok bez leta

Máte radi leto a zaujal vás tento článok?

V tom prípade nepremeškajte našu letnú ponuku. Nájdete ju po kliknutí na tento odkaz.

Komentáře

Momentálně žádný komentář!

Zanechat komentář

Neděle Pondělí Úterý Středa Čtvrtek Pátek Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December
close Nákupný košík
close Nákupný košík

Registrovať sa

Nová registrácia

Máte už účet?
Prihlásiť sa - Resetovať heslo